Verzia z 6. júla 2013
Človek by si mohol prečítať moslimské hadíthy a dospieť k záveru, že islam je predovšetkým legalizmus, v ktorom by sa farizeji z Ježišovej doby cítili ako doma. Sufizmus je veľké množstvo vzájomne prepojených islamských sekt, ktoré predstavujú reakciu na tento dôraz na rituály a praktiky. Ortodoxný islam hovorí málo o srdci a túžbe po Bohu; sufizmus hovorí, že skutočné náboženstvo je vnútorná pravda, nie vonkajšia prax. Kresťanstvo naopak kladie dôraz na vnútornú aj vonkajšiu stránku.
Budeme diskutovať o sufijských vierach, sufijských vodcoch, sufijských „denomináciách“ vo všeobecnosti a potom sa zameriame na porovnanie sufizmu s kresťanstvom.
Niektoré súfijské viery
Sufizmus sa vždy hlásil k islamu, mal však napäté vzťahy so sunnitským aj šiitským islamom. Sufijské spisy spomínajú kresťanov, gnostikov a zoroastriánov (mágov). Zdá sa, že rôzne sufijské školy boli ovplyvnené týmito smermi, ako aj indickým vplyvom. Niektorí sufisti žijú podobne ako mnísi, čo možno svedčí o kresťanskom vplyve.
Prísne islamské právo a päť pilierov islamu sú ako „učiteľ“, o ktorom sufisti hovoria, že je v poriadku pre ostatných, ale oni už prekročili potrebu jeho dodržiavania. Namiesto toho sa sufisti riadia knihami, ktoré ostatní moslimovia neuznávajú.
al-Khidr/Khadir (Zelený) je nesmrteľná bytosť, o ktorej súfisti veria, že dokáže obnoviť svoju mladosť. Khidr môže zabíjať ľudí a napriek tomu byť bez viny. Niektorí súfijskí vodcovia tvrdili, že ich al-Khidr osobne učil.
Bukhari, zväzok 1, kniha 3, kapitola 45, č. 124, s. 90–93, obsahuje pomerne dlhý hadís o al-Khadir, súčasníkovi Mojžiša, ktorý bol učenější než Mojžiš. Alah ukázal Mojžišovi, ako sa stretnúť s al-Khadir, a Mojžiš požiadal, aby sa od neho mohol učiť. al-Khadir varoval Mojžiša, že nie je dosť trpezlivý. Potom al-Khadir urobil tri veci:
1. Poprosili mužov na lodi, aby ich vzali na palubu. Posádka, ktorá spoznala al-Khadira, tak urobila zadarmo. Al-Khadir vytiahol dosku, aby sa loď potopila, čo mohlo spôsobiť utopenie námorníkov.
2. Obaja uvideli hrať sa chlapcov a al-Khadír odtrhol jednému z nich hlavu, čím ho zabil.
3. Niektorí ľudia odmietli dať jedlo Mojžišovi a al-Khadírovi, a potom al-Khadír opravil ich múr, ktorý sa chystal zrútiť.
Kľúčovou vierou sufizmu je, že človek môže byť jedno s Bohom. Sufi, ktorý je „jedno s Bohom“, by sa teda mohol považovať za samotného Alaha, pretože je jedno s Alahom. Je to podobné heretickému kresťanskému mysticizmu stredoveku, ktorý kládol dôraz na skúsenosť a tvrdil, že oni sami môžu byť Bohom.
Hľadanie a skúsenosť sú kľúčovými motívmi sufizmu. Túžba po nasýtení a spokojnosti sa považuje za dar a sufista žije pre prítomnosť. Hľadanie Boha sa prirovnáva k ich hľadaniu priateľstva, vína, opitosti a nezákonného sexu.
Tajné poznanie sufijov: „Pánstvo má tajomstvo, ktoré, ak by sa zjavilo, zničilo by prorocký úrad; a prorocký úrad má tajomstvo, ktoré, ak by sa prezradilo, zrušilo by poznanie, a gnostici majú tajomstvo, ktoré, ak by ho Boh zjavil, zmarilo by zákon.“ Pripisované al-Tustarimu (zomrel v roku 896 n. l.) (Fazlur Rahman, Islam, 2. vyd., s. 142). „Tajomstvom“, ktoré by mohlo spôsobiť, že by sufisti boli zabití inými moslimami, keby o ňom vedeli, je to, že veria, že božské je v nich, takže ich možno považovať za súčasť Alaha.
Dissimulácia (taqiyya) je spôsob, akým mnohé extrémistické sekty – nielen sufisti – prežívajú v ortodoxnom moslimskom svete. Dissimulácia je doktrína, podľa ktorej je v poriadku klamať o tom, čomu veríte a čo praktizujete, aby ste unikli náboženskému prenasledovaniu. Napríklad učenia o anihilácii sa podľa Rahmana (s. 135) vysvetľujú ako „nezodpovedné“ výroky v „stave opojenia“. Prví moslimovia praktizovali disimuláciu v Mekke podľa Buchárího, zväzok 9, kniha 83, kapitola 1, č. 5, s. 3: „…Pamätajte, že aj vy ste predtým v Mekke skrývali svoju vieru (islam).“
Bolesť je súčasťou sufizmu. Hovoria, že ak bolesť niekoho priblíži k Bohu, potom je bolesť dobrá. Preto sa niektorí sufisti „bičujú“ bičmi, až si zkrvavia chrbát, a spôsobujú si bolesť, lebo si myslia, že Alah to od nich žiada.
Uctievanie (ak použijeme katolícky termín) je bežné tak v sufizme, ako aj v šiitskom islame. Podľa niektorých sufistov bol Mohamed prvotným svetlom vo svojej predexistencii a vesmír sa točí okolo niektorých sufijských svätcov.
Fázy sufistickej skúsenosti
Približne od roku 859 n. l., v počiatkoch sufizmu, sú fázy (nazývané maqamat), ktoré má sufista prežívať, jednou z ústredných vier. Tieto sa líšia v závislosti od sekty, ale tu je typický postup.
1. Pokánie za hriechy a svetský život
2. Zdržanlivosť od svetských túžob.
3. Trpezlivosť pri čakaní na skúsenosť s Bohom
4. Vďačnosť za svoju existenciu v Bohu
5. Dôvera v Boha
6. Radosť zo stretnutia s Božím
7. Ponoženie sa do božstva
8. Mnohí učia o zničení ja v božskom
Pokánie: Keď Korán hovorí o dôvere v Boha, sufisti to stotožňujú so zriadením sa sveta.
Potěšení či opojný zážitok je charakteristickým rysom sufizmu. Pre niektorých to znamená len emocionálny zážitok. Často sa to porovnáva s opitosťou z vína a niektorí sufisti skutočne pijú víno a opíjajú sa. Sufisti môžu ospravedlniť mnohé zmienky o víne a dokonca aj o krčmách vo svojom náboženstve ako metaforu duchovnej extázy. Veď aj hadíthy hovoria, že moslimovia budú piť víno v raji. Mnohí z nich však veria, že je v poriadku piť aj alkohol. Niekoľko sufijských sekt fajčí hašiš ako súčasť svojho náboženstva, väčšina to však nerobí.
Pohltenie/zánik (fana’) je doktrína nahradenia ľudských vlastností božskými. Túto doktrínu učil Abu Yazid al-Bistami (zomrel v roku 874/877 n. l.). Niektoré z jeho pomerne prekvapivých výrokov sú:
„Chvála mne; aká veľká je moja majestátnosť“
„Ja som váš Pán“
„Moja zástava je väčšia ako tá Mohamedova“
Sufijskí vodcovia
Hoci nepoznáme s istotou pôvod slova „sufi“, pravdepodobne pochádza zo slova suf, čo znamená vlna. Tu sú niektorí z najznámejších vodcov.
Rabi’a/Rabiah al-’Adawiya (zomrela v roku 801 n. l.) bola jednou z mála žien, ktoré pôsobili ako náboženské učiteľky v islame.
Harith al-Nuhasibi (zomrel v roku 857 n. l.) konvertoval z racionalistického islamu
Dhu’l-Nun z Egypta (zomrel v roku 859 n. l.) sformuloval etapy sufizmu.
Al-Hakim al-Tirmidhi (zomrel v roku 898 n. l.) – nemá žiadny vzťah k Tirmidhimu, ktorý zbieral hadíthy
Junayd z Bagdadu (zomrel v roku 910/911 n. l.) bol „striedmym sufijom“, ktorý popieral úplné splynutie s Bohom.
Al-Hallaj (Husain al-Mansur) učil nahradenie ľudskosti božským a stotožňoval sa s Bohom. Učil tiež, že na púť hadž sa dá vydať jednoducho v duchu. V roku 922 n. l. bol bičovaný, verejne zmrzačený, zavesený na háku, sťatý a potom bolo jeho telo spálené. Ortodoxní moslimovia boli zrejme s ním nespokojní.
Abu Nasr al-Farabi (870–950 n. l.), narodený vo Farabe v Turkménsku, bol slávny neoplatonistický filozof a súfi. Učil o Bohu ako o nehybnom hýbateľovi a mnohých oboznámil s Aristotelom.
Al-Ghazali (1058–1111 n. l.) bol najskôr skeptikom, než sa stal sufijom. K vyučovaniu sa vrátil v roku 1106, päť rokov pred svojou smrťou. Al-Ghazali bol proti vplyvu neoplatonizmu v islame a uprednostňoval skôr aristotelovskú logiku. Napísal dielo „Oživenie náboženských vied“, v ktorom hovoril o rituálnych praktikách, spoločenských zvykoch, nerestiach vedúcich do pekla a cnostiach vedúcich do raja. Zásadným spôsobom prispel k tomu, že sufizmus získal určitú mieru akceptácie medzi sunnitmi.
Khararas bol sufista, ktorý sa postavil proti sebazničeniu a učil doktrínu „prežitia“ s Bohom, teda znovunájdenia seba samého. Mier a integrita pri plnení Božích povinností
Maulana Džalál-uddín Rúmí (Mohammed ben Mohammed bin Husajn al-Balkhí) (narodený v roku 1207 v Balkhu v Afganistane, vyrastal v Rume v Turecku) zomrel v roku 1273 n. l. Napísal jednu z najpopulárnejších zbierok diel o sufizme a založil sufistický rád Mevleviye/Maulawiya. O Rumim sa tu nebudeme rozpisovať, keďže o ňom existuje celá štúdia.
Sufijské rády alebo „cesty“
Sufisti boli spájaní s niektorými berberskými hnutiami a s moslimami bojujúcimi proti Európanom v Afrike. Mnohí janičiari boli sufisti a sufisti sa vyskytujú tak v sunnitskom, ako aj v šiitskom islame. Podľa islamského učence Fazlura Rahmana v knihe Islam (str. 157) je počet sufistických rádov veľmi veľký. Tu je niekoľko hlavných sekt.
Rád Qadiriya založil bývalý hanbalita 'Abd al-Qadir al-Gilani, narodený v roku 1077 n. l. Patrí medzi najstaršie, najpočetnejšie a najmierumilovnejšie sekty. Recitujú: „Prosím o odpustenie od Boha Všemohúceho. Sláva Bohu, ó, Bože! Požehnaj nášho pána Muhammada, jeho rodinu a spoločníkov.“ (100-krát), „Nie je iného boha ako Alaha.“ (500-krát) (Rahman, s. 160)
Rád Mevleviye/Maulawiya založil Džalál ad-Dín Rúmí (zomrel v roku 1273). Fazlur Rahman uvádza, že ide o hlavný mestský rád medzi tureckými sufijmi. Nesmie sa zamieňať s rádom Mawlaniya, ktorý Turci prenasledujú od roku 1925.
Indický rád Chishtiya/Cishtiyya založil Mu’an al-Din Chishi (1141–1236 n. l.). Členovia tohto rádu putujú k jeho hrobu, tak ako to robil aj indický cisár Akbar. Sú to pacifisti, ktorí sa od mnohých moslimov líšia tým, že pomstu považujú za zlé. Na rozdiel od mnohých sufistov neveria v pokrytectvo. Kým väčšina moslimov túži po islamskom štáte, oni veria, že sa nemajú zapájať do vládnutia. A to napriek početným sunnitským hadíthom o islamskej vláde. Praktizujú reguláciu dychu, podobne ako jogíni. Ich hlavnou knihou je „Awaif al-Ma-arif“.
Z rádu Khwajagan v Strednej Ázii vzišiel rád Yasawiya, najstarší turecký rád. Baha’ al-Din z Buchary (zomrel v roku 1389 n. l.) bol členom rádu Khwajagan, ktorý z neho odišiel a v Indii založil rád Naqshbandiya. Tvrdili však, že ich rád pochádza od Abú Bakra, čo svedčí o tom, že sa hlásia k sunnitom.
Perzský rád Subhawardiya založil 'Umar al-Suhrawardi (zomrel v roku 1236). Tvrdí, že v skutočnosti pochádza od kalifa 'Umara, takže tiež patrí do sunnitského tábora. Nachádza sa v Indii, Pakistane a Afganistane.
Rád Rifa’iya založil Ahmad al-Rifa’i (zomrel v roku 1182). Pôsobí v Turecku, Egypte a juhovýchodnej Ázii.
Rád Sa’diya/Jibawiya údajne založil Sa’d al-Din (zomrel v roku 1300 v Damasku).
Rád Sanusiya sa vyznačuje doktrínou 60 000 svetiel. Ich dôraz na svetlo pripomína niektoré gnostické učenia.
Rád Tijaniya v Afrike založil okolo roku 1781 vo Fezu Ahmad al-Tijani (zomrel v roku 1815 n. l.). Vychádza z perzského rádu Khalwati/Khalwatiya, ktorý založil 'Umar al-Khalwati (zomrel v roku 1398). Tento rád pôsobí v Turecku, Egypte a severozápadnej Afrike. Vznikol z rádu Shadhili. Z rádu Shadhiliya vzišiel v roku 1847 rád Madoniyya, ktorý bol rivalom rádu Sanusiya.
Ďalšie nezvyčajné rády
Rád Bektashi/Bektashiya vznikol z rádu Yawawiya, ktorý zase pochádzal z rádu Khwajagan. Obsahuje prvky šamanizmu, šiitského islamu a určitý vplyv kresťanstva. Bola to islamská sekta obľúbená medzi janičiarmi a dodnes prežíva v Albánsku. Veria v „Trojicu“ Alláha, Mohameda a Alího. Nových členov vítajú (alkoholickým) vínom, chlebom a syrom.
Qalanders/Kalenders boli sufijským rádom, ktorý nebol skutočne viazaný na islam a obsahoval mnohé predislamské učenia. V rokoch 1526–1527 povstali proti Turkom. Diván Hafíza sa o nich zmieňuje negatívne.
Ma-Ming Hsin v poslednej časti 18. storočia založil v Číne sufijský rád.
Ibn el/al-Arabi z Murcie (v Španielsku) založil panteistický rád, v ktorom hlásal, že všetko je súčasťou Boha. Jednou z mála ženských vodkýň bola jeho sufijská učiteľka Fatima bint Waliyya (The Sufis, s. 159).
Skúsenosť musí byť so správnym Bohom
Podľa Koránu mal Mohamed mystické zážitky. Kým väčšina moslimov si myslí, že nikto iný nemôže mať tento druh mystického vzťahu, sufisti sa domnievajú, že aj oni by mali mať takéto mystické zážitky. Kým nesufistický islam diskutuje o Bohu, sufisti chcú hľadať skúsenosť s Bohom.
Skúsenosť, ktorá je v rozpore s Božím zjavením, je klamlivá skúsenosť. Uctievanie a modlitba nie sú nevyhnutne dobré; záleží to na predmete uctievania a modlitby. Moslimovia súhlasia s kresťanmi, že Mojžiš, Dávid, Ježiš a ďalší nám priniesli posolstvá od Boha. Ak sa neriadime tým, čo Boh zjavil, potom nenásledujeme Boha. Ježiš povedal: „…Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo. Môj Otec ho bude milovať a My prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok. Kto ma nemiluje, nedrží sa mojich slov. Slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale je od Otca, ktorý ma poslal. Všetko toto som vám povedal, kým som ešte s vami. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého Otec pošle v mojom mene, vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Pokoj vám zanechávam; svoj pokoj vám dávam. Nedávam vám ho tak, ako ho dáva svet. “ (Ján 14:23–27a) – v rukopisoch p66 cca 125–150 n. l. a p75 175–255 n. l.
Je cieľom každého náboženstva konanie, alebo je to kontemplácia? Praktická odpoveď sa líši v prípade sufistického a nesufistického islamu. Kresťanstvo má tretiu odpoveď: cieľom pravého náboženstva je Boh. Kresťanstvo zahŕňa konanie, kontempláciu a vieru, ale v prvom rade sa zameriava na potešenie Boha. Nie je to len dodržiavanie pravidiel a nie je to len hľadanie zážitkov.
Reakcie hlavného prúdu moslimov na sufizmus
Súra 42:51 hovorí: „Nie je vhodné, aby Boh hovoril s človekom inak ako prostredníctvom inšpirácie, alebo spoza závoja, alebo prostredníctvom posla, ktorý z Božieho povolenia zjavuje to, čo Boh chce: lebo On je Najvyšší, Najmúdrejší.“ Súra 42:51
Reakcie na sufizmus zahŕňajú toleranciu, odpor aj popravu. Existuje protisufistický hadíth, ktorý je zjavne vymyslený. Na druhej strane mnohí moslimovia, ktorí nie sú sufisti, sú so sufizmom oboznámení, majú k nemu úctu a čítajú niektoré sufistické básne. Raní sufisti, ako napríklad al-Halládž, otvorene vyhlasovali, že sú Bohom; al-Halládž bol popravený a jeho telo bolo následne zmrzačené. Neskorší sufisti, ako napríklad Rúmí, stále hovoria o al-Halládžovi v dobrom, vrátane jeho slávneho výroku „Chvála mne“.
Sufisti boli v Iráne za vlády Chomejního prenasledovaní, ale prenasledovali ich aj mnohí sunniti. Iní sufistov tolerovali; a mnohí v osmanskej armáde boli sufisti.
Porovnanie sufizmu a kresťanstva
Sufizmus je odnožou islamu, ale sufisti si učenie Ježiša cenia viac než väčšina moslimov. Na jednej krajnej strane stojí kniha sufijského majstra Javada Nurkhbhsh z rádu Nihmatullahi s názvom Ježiš v očiach sufistov, v ktorej sa uvádza, že sufisti hľadajú inšpiráciu, vedenie a vzor oveľa viac u Ježiša než u Mohameda! Väčšina sufistov by to však takto neformulovala a nie všetci sufisti uznávajú, že Ježiš je o niečo božskejší než ktokoľvek iný.
Dalo by sa pokúsiť porovnať sufistický islam s kresťanstvom, pretože obidve náboženstvá sa zameriavajú na skúsenosť. Odkazy sú uvedené na konci, aby ste si mohli overiť, či dokážete uhádnuť, ktoré je ktoré.
Hlavný dôraz
„Ó, Hospodine, náš Pane, ako je veľkolepé Tvoje meno na celej zemi!“ (Žalm 8:1, hovorí Dávid)
„Ja som tá dobre zachovaná tabuľka.“ To je zaujímavé, lebo súra 85:20–22 hovorí, že práve Korán je zachovaný na tabuľke [v nebi].
„Povedal som ***: ‚Ty si môj Pán; okrem Teba nemám nič dobré.'“ (Žalm 16:2; *** je PÁN)
Tiež povedal: „Videl som, ako sa okolo mňa prechádzajú ***.“ O Bohu sa hovorí: „Tvoja poslušnosť voči mne je väčšia ako moja poslušnosť voči Tebe.“ Tými *** sú „Ka’aba“
(Slová Bayazida Bestamiho (zomrel v roku 874/877 n. l.), prevzaté z knihy The Essential Rumi, s. 288.)
„Zostaňte vo Mne a Ja zostanem vo vás. Tak ako žiadna ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak nezostane na viniči, ani vy nemôžete prinášať ovocie, ak nezostanete vo Mne. Ja som vinič a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo Mne a Ja v ňom, ten prinesie veľa ovocia. Lebo bezo Mňa nemôžete nič urobiť.“ Ježiš v Jánovi 15:1:4–6
Pohľad na seba samých
„Nerobte nič z egoistickej ctižiadosti ani z márnej pýchy, ale v pokore považujte druhých za dôležitejších než seba samých. Každý z vás by sa mal starať nielen o svoje vlastné záujmy, ale aj o záujmy druhých. Nech je vo vás tá istá myseľ, aká bola aj v ***“ (Pavol hovorí vo Filipským 2,3–5a. *** je Kristus Ježiš.)
„Nech je mi chvála… Ako veľká je moja majestátnosť/sláva… Ja som váš Pán… Moja zástava je väčšia ako tá ***.“ (Bestami, zomrel v roku 874/877. *** je Mohamed.)
Hľadám
„Celým svojím srdcom Ťa hľadám; nedovoľ, aby som sa odklonil od Tvojich prikázaní. Tvoje slovo som si uložil do srdca, aby som proti Tebe nezhrešil.“ Žalm 119:10-11
„Bože, ty si môj Boh. Úprimne ťa hľadám; moja duša po tebe prahne. Moje telo po tebe túži v suchom a vyčerpanom kraji bez vody.“ (Žalm 63:1 Dávid hovorí z judskej púšte.)
„Toto opojenie začalo v nejakej inej krčme. Keď sa vrátim na to miesto, budem úplne triezvy. Medzitým som ako vták z iného kontinentu, sediaci v tejto voliére.“ (Z antológie Safa, prevzaté z knihy The Essential Rumi, s. 2)
„Ukáž mi svoje cesty, ó ***; nauč ma svoje chodníky. Veď ma vo svojej pravde a uč ma, lebo ty si Boh mojej spásy; celý deň na teba čakám. Spomeň si, ó ***, na svoje milosrdenstvo a milujúcu oddanosť, lebo sú od vekov. “ Žalm 25:4–6 (Hovorí Dávid. *** je Hospodin)
Modlitba a rozjímanie
„Vyslyš hlas môjho volania, môj Kráľ a môj Boh, lebo k Tebe sa modlím. Ráno, Hospodine, počuješ môj hlas; pri úsvite predkladám pred Teba svoju prosbu a čakám v nádeji.“ (Žalm 5:2-3 Hovorí Dávid)
„Nech sú slová mojich úst a rozjímanie môjho srdca príjemné v Tvojich očiach, Hospodine, moja Skala a môj ***“ (Žalm19:14 . *** je Vykupiteľ.)
„*** sa od *** dozvedel tajné učenie a bolo mu povedané, aby ho nikomu neprezradil, a tak ho zašepkal do úst studne. Niekedy nie je nikto, s kým by si mohol hovoriť. Musíš sa jednoducho vydať na cestu sám.“ Prvý *** je Alí a druhý *** je Mohamed. (Mathnawi 4:275–486, prevzaté z knihy The Essential Rumi, s. 195)
Metafory o víne
„Naplnil si moje srdce väčšou radosťou, ako keď je hojnosť obilia a nového vína [iných].“ (Žalm 4:7)
„Ja som ten, kto pije víno, aj samotné víno, aj ten, kto ho nalieva“ (slová Bestamiho, ktorý zomrel v roku 874/877 n. l.) z knihy The Essential Rumi, s. 288)
„Neopíjajte sa vínom, ktoré vedie k bezohľadnej nerozvážnosti. Namiesto toho buďte naplnení Duchom.“ Efezským 5:18
„Šťastná je moja hlava: a s hlasným výkrikom hovorím; hovoriac: ‚Vánok života z pohára hľadám.' Na tvári opojenia vínom nesedí mrzutosť prísnosti. Som učeník khirky, piják kalov, príjemnej povahy. … Víno, prines to, na základe rozhodnutia ***, z čistého srdca, aby som mohol zmyť prach pokrytectva milosťou pohára.“ (Divan Hafíza, s. 399. *** je Hafíz, prezývka básnika.
Metafory jedla a dávania
„Moja duša je nasýtená ako najbohatším jedlom; s radostnými perami ťa budú moje ústa chváliť.“ (Žalm 63:5)
Istý *** zaklopal na dvere domu, aby poprosil o kúsok suchého chleba, alebo vlhkého, na tom nezáležalo.
„Toto nie je pekáreň,“ povedal majiteľ.
„Nemáte snáď kúsok chrupavky?“
„Vyzerá to tu snáď ako mäsiarstvo?“
„Trochu múky?“
„Počujete mlynský kameň?“
„Trochu vody?“
„Toto nie je studňa.“
Čokoľvek ten *** požiadal, muž urobil nejaký unavený vtip a odmietol mu čokoľvek dať.
Nakoniec ten *** vbehol do domu, zdvihol si rúcho a zohol sa, akoby chcel [ísť na záchod]
„Hej, hej!“
„Ticho, ty smutný človek. Opustené miesto je skvelé na vykonanie potreby, a keďže tu nie je žiadny živý tvor ani prostriedky na živobytie, potrebuje to pohnojiť.“
(The Essential Rumi, s. 116–117, z Mathnawi 6:1250–1257) Ten *** je derviš.
Sufijské náboženské knihy
„al-hikam“ (Múdre výroky) zostavené Ibn 'Ata’ Allahom (zomrel v roku 1309)
Mathnawi/Mesnevi – šesť kníh od Rumího s 30 000 – 40 000 veršami (1258 – 1273 n. l.)
Divan Haféza – Existuje približne dvanásť hlavných žánrov perzskej poézie a Haféz vyniká ako „Shakespeare“ jedného z nich.
Literatúra o sufizme
Shah, Idries. The Sufis. Anchor Books, 1971, 451 strán.
McCurry, Don. Introduction to Islam: Sufism (Úvod do islamu: Sufizmus) – kazeta
Rahman, Fazlur. Islam, 2. vydanie. University of Chicago Press, 1979.